Jedna kríza strieda druhú. Kedy sa to skončí a ako nás to ovplyvní?
Vedci prišli na to, že ľudská činnosť,emisie skleníkových plynov a následné globálne otepľovanie a iné aspekty majú za následok stenčovanie našej stratosféry.
ČO JE STRATOSFÉRA
Stratosféra je po troposfére kde žijú ľudia druhá hlavná vrstva zemskej atmosféry. Presnejšie leží medzi tenkými vrstvami tropopauza a stratopauza.
Nachádza sa vo výške 9-17 km až 45-50 km. Možno v nej ešte pozorovať aj mierne meteorologické javy.
STRATOSFÉRA SA RAPÍDNE STENČUJE
Vedci zistili, že hrúbka atmosférickej vrstvy sa od 80. rokov zmenšila o 400 metrov a do roku 2080 sa zníži asi o ďalší kilometer ak rapídne neznížime emisie.
Stratosféra sa rozprestiera od približne 20 km do 60 km nad povrchom Zeme. Dole je troposféra, v ktorej žijú ľudia, a tu sa oxid uhličitý ohrieva a rozširuje vzduch. To posúva dolnú hranicu stratosféry nahor. Ale navyše, keď CO2 vstúpi do stratosféry, v skutočnosti ochladí vzduch, čo spôsobí jeho stiahnutie.
Teóriu, že stratosféra sa stenčuje už dávno vedci predpokladali, zistili že troposféra rastie, keď stúpali emisie uhlíka, a preto tento fakt predpokladali, ale nemali to vedecky potvrdené a podložené. Až následne nová štúdia to ukázala a potvrdila – tento jav sa deje minimálne od 80. rokov, keď sa prvýkrát zhromažďovali satelitné údaje.
Výskum pozostával zo satelitných údajov zhromžďovaných od 80.rokov, klimatických modelov s chemickými interakciami, ktoré sa vyskytujú v atmosfére.
MÔŽE ZA TO OZÓN ALEBO CO2 ?
Jednou z teórií, ktorá sa skúmala v súvislosti so stenčujúcou sa stratosférou bola ozónová vrstva – tá absorbuje UV lúče zo slnka, je v stratosfére a vedci si mysleli, že za zmenšovanie môžu straty ozónu v posledných desaťročiach. Menej ozónu = menej tepla v stratosfére.
Nový výskum však túto teóriu vyvracia a ukazuje, že za stabilným znižovaním stratosféry stojí nárast CO2.
DOPAD PRE GLOBÁLNE FUNGOVANIE
Nový objav je jedným z mnohých za posledné roky , ktoré reflektujú hlboký dopad ľudí na planétu. V apríli vedci ukázali, že klimatická kríza posunula zemskú os, keď masívne topenie ľadovcov prerozdelilo váhu po celej planéte. A je toho stále viac a viac, čo je neprebádané.
Zmenšujúca sa stratosféra je silným signálom o klimatickej núdzi a vplyve planetárneho rozsahu, ktorému teraz ľudstvo musí čeliť.
Tieto zmeny môžu mať vplyv na :
- prevádzku satelitov – ich trajektórie a doby obežnej dráhy
- navigačný systém GPS
- rádiovú komunikáciu – vyhľadávanie a šírenie rádiových vĺn
- zvýšenie množstva prudkých turbulencií pre lietadlá
- a mnoho ďalších
V súvislosti s novými poznatkami vznikajú aj nové pojmy ako “ignorosféra” – názov pre hornú atmosféru, ktorú vedci donedávna ignorovali a musia sa ňou momentálne čoraz viac zaoberať.
ANTROPOCÉNA
Vedci nedávno vyhlásili v súvislosti s viacerými zisteniami vplyvu ľudstva na planétu novú geologickú epochu s názvom Antropocéna.
Od marca 2021 ani Medzinárodná komisia pre stratigrafiu (ICS), ani Medzinárodná únia pre geologické vedy (IUGS) tento termín oficiálne neschválili ako uznávané rozdelenie geologického času.
Medzi navrhované markery antropocénu patria rádioaktívne prvky rozptýlené testami jadrových zbraní v 50. rokoch, environmentálne vplyvy spôsobené nárastom produkcie hydiny po druhej svetovej vojne ako aj rozsiahle znečistenie plastami ako ukazovateľ doby plastovej.
Nás všetkých nielen vedcov to núti zamýšľať sa, aké ďalšie zmeny sme našej Zemi spôsobili a spôsobujeme.
Foto: Unsplash