Angličtina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku a neskôr sa stal popredným jazykom medzinárodného diskurzu v dnešnom svete. Názov nesie podľa Anglov, jedného zo starogermánskych národov, ktoré sa sťahovali do oblasti Veľkej Británie, kde sa neskôr pomenovali ako Anglicko. Obidva názvy pochádzajú z Anglie, polostrova v Baltskom mori. Angličtina má najbližšiu príbuznosť s frízštinou a dolnosasčinou, zatiaľ čo jej slovnú zásobu významne ovplyvňovali ďalšie germánske jazyky, najmä stará nórčina (severogermánsky jazyk), ako aj latinčina a francúzština.
Angličtina sa vyvinula v priebehu viac ako 1400 rokov. Najskoršie formy angličtiny, skupina západogermánskych (ingvaeonských) dialektov, ktoré do Veľkej Británie priniesli anglosaskí osadníci v 5. storočí, sa súhrnne nazývajú stará angličtina. Stredná angličtina sa začala koncom 11. storočia dobytím Anglicka Normanmi; bolo to obdobie, v ktorom bola angličtina ovplyvnená starou francúzštinou, najmä prostredníctvom jej staronormanského dialektu. Ranná moderná angličtina sa začala koncom 15. storočia zavedením kníhtlače do Londýna, tlačou Biblie kráľa Jakuba a začiatkom Veľkej samohláskovej zmeny.
Moderná angličtina sa šíri po celom svete od 17. storočia globálnym vplyvom Britského impéria a Spojených štátov. Vďaka všetkým typom tlačených a elektronických médií týchto krajín sa angličtina stala popredným jazykom medzinárodného diskurzu a lingua franca v mnohých regiónoch a profesionálnych kontextoch, ako sú veda, navigácia a právo. Moderná anglická gramatika je výsledkom postupnej zmeny od typického indoeurópskeho závislého značkovacieho vzoru s bohatou inflexnou morfológiou a relatívne voľným slovosledom k väčšinou analytickému vzoru s malým skloňovaním, pomerne ustálenému slovosledu a komplexnému syntaxu. Moderná angličtina sa pri vyjadrovaní zložitých časov, aspektov a nálady spolieha viac na pomocné slovesá a slovosled, ako aj na pasívne konštrukcie, opytovacie prostriedky a nejakú negáciu.
Angličtina je podľa počtu hovoriacich najpoužívanejším jazykom a po štandardnej čínštine a španielčine tretím najviac hovoreným rodným jazykom na svete. Je to najrozšírenejší druhý jazyk a je buď úradným jazykom, alebo jedným z úradných jazykov v takmer 60 zvrchovaných štátoch. Existuje viac ľudí, ktorí sa ho naučili ako druhý jazyk, než rodených hovoriacich. K roku 2005 sa odhadovalo, že anglicky hovorilo viac ako 2 miliardy ľudí. Angličtina je hlavným materinským jazykom v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Írsku a bežne sa ním hovorí v niektorých oblastiach Karibiku, Afriky a južnej Ázie. Je jedným z úradných jazyk OSN, Európskej únie a mnohých ďalších svetových a regionálnych medzinárodných organizácií. Je to najrozšírenejší germánsky jazyk, ktorý predstavuje najmenej 70% hovoriacich tohto indoeurópskeho obyvateľstva. Anglicky hovoriace osoby sa nazývajú „anglofóny“. Variabilita medzi prízvukmi a dialektmi angličtiny používanými v rôznych krajinách a regiónoch – z hľadiska fonetiky a fonológie a niekedy aj slovnej zásoby, frazémy, gramatiky a pravopisu – zvyčajne nebráni porozumeniu hovoriacich iných dialektov, aj keď môže dôjsť k vzájomnej nezrozumiteľnosti na krajných koncoch dialektového kontinua.