Vesmír je neprebádaný priestor skrývajúci záhady a nové svety. Je plný nepoznaných možností a príležitostí.
Prekliata planéta
Mars je náš vesmírny sused, napriek tomu je plným záhad. Povrch Marsu tvoria rozsiahle kaňony, zachvacujú ho pieskové búrky a z jeho planín vyčnievajú najvyššie sopky v slnečnej sústave. V jeho jadre sa skrýva zmrznutý svet, ktorý však môže byť kľúčom k životu.
Ľudstvo vyslalo na Mars viac sond než k akejkoľvek inej planéte. Táto kamenná a prašná planéta by mohla byť takmer našim domovom. V dôsledku extrémnych síl sa z nej však stala pustina. Pohľad na Mars je preto pre ľudstvo zároveň aj znepokojivým varovaním, ako by mohla dopadnúť naša planéta. Čo čaká prvých kozmonautov, ktorý vystúpia na jej povrch?
Pristáť na Marse sa ako ľudstvo pokúšame už desaťročia. V roku 1964 sa americkej sonde Mariner 4 podarilo úspešne preletieť okolo Marsu. Išlo o štvrtú sondu so série Mariner, ktorá úspešne odoslala prvých 22 fotiek marťanského povrchu.
Následne okolo planéty obiehali, dopadali na jej povrch a aj pristávali americké, ruské, európske aj japonské sondy. Všetky misie však boli viac menej neúspešné. Planéte sa začalo hovoriť aj prekliata planéta.
Úspech uprostred pandémie
Až 6. augusta 2012 sa podaril prelom a na Mars sa dostala dovtedy najkomplexnejšia sonda Curiosity, ktorá usilovne fotografovala, zbierala vzorky a postarala sa o množstvo významných objavov. Okrem iného zistila, že planéta mala v minulosti podmienky pre vznik mikrobiálneho života.
Ubehlo dlhých 9 rokov a uprostred pandémie takmer zanikli správy o troch štartoch k Marsu z troch rôznych krajín. Prvá dorazila k Marsu sonda Amal Spojených arabských emirátov. Tá má za úlohu skúmať planétu z výšky. Krátko po tom úspešne zaparkovali na obežnej dráhe Marsu aj Číňania so sondou Tchien -wen, ktorá taktiež plánuje spustiť na povrch prieskumné vozidlo.
Dňa 18. februára 2021, krátko pred 22. hod. stredoeurópskeho času, bez väčších problémov pristál na povrchu Marsu americký rower. Za miesto pristátia bol určený 45km široký kráter menom Jazero.
Trvalo jedenásť a pol minúty, kým z červenej planéty dorazil na Zem dlho očakávaný signál. Perseverance začal po pristáti okamžite fotografovať a posielať na Zem nie len obrazové ale aj zvukové záznamy. Svoju úlohu by tu mal plniť minimálne dva pozemské roky.
Výber miesta pristátia nie je náhodný. Vedci predpokladajú, že sa v kráteri pred 3,5 miliardami rokmi nachádzala voda, čo by mohlo mať za následok uchovanie stôp niekdajšieho života.
Rower je 3metrové šesťkolesové vozidlo, ktoré dokáže neuveriteľné veci. Okrem ultrafialového spektrometra, hĺbkového radaru, meteorologickej stanice, prístroja na výrobu kyslíka a panoramatickej kamery má rower vôbec po prvý krát aj leteckú podporu a to v podobe kríženca medzi dronom a helikoptérou, ktorá bude fotografovať ťažko dostupné terény červenej planéty.
Zdroj titulnej foto: https://unsplash.com/photos/E7q00J_8N7A