Zrejme neprejde jediný deň, aby sme sa v médiách nedočítali o nejakom pokroku, úspechu alebo objave vo vesmíru. Ruku na srdce, z času na čas asi každý tak trocha podozrievavo povie, ako sa nám to asi bude hodiť v bežnom, každodennom živote. Nasledovný článok dá odpoveď na túto „kacírsku“ otázku jednoduchými príkladmi.

Výpočtová technika ako najväčší skok

Zrejme najviditeľnejšou oblasťou s technologickým pokrokom je oblasť výpočtovej techniky. Kým v roku 1944 mal počítač veľkosť bežného rodinného domu, aj vďaka tlaku v oblasti vesmírneho pokroku môžete využívať notebook či tablet veľkosti knihy.

Technológie, ktoré pochádzajú z dôb začiatku kozmonautiky a dobývania vesmíru, boli založené na elektrónkach, kondenzátoroch a polovodičových súčiastkach.

Dnes už ide o čipy a mikroprocesory, ktoré tvoria riadiace jednotky všetkých moderných spotrebičov. Nemusí ani ísť o počítače alebo smartfóny, výpočtová technika zasiahla celú domácnosť a aj automobilový priemysel. Práčky, sušičky, umývačky riadu, vysávače, kosačky trávnika či moderné autá, všade tam sú základom funkčnosti.

Tlak na miniaturizáciu všetkých komponentov a následne aj možnosť ich využitia v bežnom živote vznikli práve ako dôsledok vesmírnych technológií. Nebyť týchto požiadaviek, dnes by množstvo praktických pomocníkov v domácnosti nebolo v tej podobe, ako sú.

Suchý zips, plienky aj prilba na bicykel

To, že môžete na svojom oblečení či topánkach používať suchý zips, je tiež zásluhou pokroku pri dobývaní vesmíru. Pôvodne bol vyvinutý pre kozmonautov, hoci primárne z iného dôvodu, ako pre oblečenie: išlo o upevňovanie predmetov v beztiažovom stave.

Ešte zaujímavejším vynálezom pôvodne určeným na účely pobytu vo vesmíre sú plienky, konkrétne plienkové nohavice vyvinuté pre astronautov na cestu na mesiac.

Ďalšou zaujímavou praktickou vecou je prilba na bicykel. Jej dnešná podoba, najmä ľahký a zároveň pevný materiál s odvetrávaním, je zásluhou vývoja NASA. V minulosti boli cyklistické prilby oveľa ťažšie, hlava sa v nich potila a boli všeobecne nepraktické. Od 90. rokov sa to zmenilo práve vďaka spolupráci značky Giro a NASA.

Keď budete dnes večer zaspávať a máte vankúš z elastickej pamäťovej peny, možno si spomeniete na tieto riadky. Aj tento materiál je totiž výsledkom vývoja pre dobývanie vesmíru, pôvodne bola takáto pena vyvinutá na sedačky raketoplánov.

Keď technologický pokrok „nevidíte priamo“

Vesmírne technológie ovplyvňujú náš bežný život aj bez toho, aby sme ich priamo videli, mohli si ich ohmatať alebo ich používali priamo. O to väčší vplyv však majú. Ich spoločným menovateľom je využitie družíc, ktoré obiehajú Zem prakticky 24 hodín denne.

Zrejme ich najpraktickejším využitím je sledovanie aktuálneho stavu počasia a následná predpoveď jeho vývoja. To sa týka aj rizika tornád, búrok či záplav.

Ďalším častým a mimoriadne obľúbeným využitím družíc je ich využitie v navigácii. Ide o sledovanie aktuálnych polôh cez systém GPS a následný návrh najvýhodnejších cestovných trás. Prvé skúšky navigácie, ako ju poznáme dnes, sa pritom uskutočnili už pred 70 rokmi, takže táto technológia prešla naozaj bohatou a dlhou históriou.

Satelitné umelé družice sa využívajú pochopiteľne aj pre vzájomnú komunikáciu, či už ide o telefonické hovory alebo dáta v podobe SMS, MMS a internetového spojenia. Priamo v obývačke máte ďalší príklad dlhodobého využitia družíc: televízny signál.

Turbovýťah aj nový spôsob poľnohospodárenia

Ako vidno, už dnes používame množstvo technológií, mnohé z nich boli pritom pred 50 rokmi iba utopickou predstavou. Niečo podobné sa môže stať aj v budúcnosti.

NASA pred niekoľkými rokmi spustila výzvy na projekty, ktoré zaradila medzi svoje priority. Ich primárne využitie je vo vesmíre, či už ide o komunikáciu, dopravu alebo osídľovanie nových planét, no je nepochybné, že využitie nájdu aj u nás na Zemi.

K najzaujímavejším projektom budúcnosti patria turbovýťahy, ktoré by dokázali prepraviť pasažierov expresnou rýchlosťou na väčšiu vzdialenosť, technológie syntetickej biológie zamerané na detoxikáciu a obohatenie pôdy a špeciálne odolné povlaky na materiály, ktoré dokážu odolať vysokým teplotám, napríklad aj v blízkosti Slnka.

Zaujímavou technológiou budúcnosti bude nový spôsob komunikácie. Kým doteraz využíva NASA na odosielanie a prijímanie údajov rádiofrekvenčnú komunikáciu, v budúcnosti by to malo byť infračervené svetlo cez laser. Príliš sci-fi? Možno uvidíme už o pár rokov!